Formát A6, vychádza v máji 2012
UKÁŽKA:
... Tak už zajtra bude to utrpenie za mnou. Toto je jedna z najnemožnejších skúšok! Prvú časť (nižšie rastliny) mám už za sebou ("vaša odpoveď mi pripomínala hlbokú orbu...") - a to dokonca za 2! (s prižmúrením oboch očí skúšajúcej....). Ešteže tieto vyššie rastliny aj vyzerajú ako rastliny, nie sú to tie nemožné lišajníky, huby, machorasty a podobné hybridy. Aj tak už vyzerám ako magor s tými sluchátkami na ušiach (mám nahratý systém v latinčine na kazete a omieľam si to na walkmane dokola - je to najúčinnejší spôsob, učím sa to ako básničku...). Saxifragaceae, parnasiaceae, fabales, mimosaceae, agregaceae... Moment! Agregaceae??
"Počuj, Peter, čo za čeľaď sú tie agregaceae?" "Čo? Také nič neexistuje!" "Ale mám to na kazete!" Horúčkovito listujem poznámkami, z ktorých som si to nahrával. Mám to tu, červenou fixou podčiarknuté - počkať, to písmo nie je moje! "Milan!!! Jožo!!!" Z vedľajšej izby prichádza inkriminovaná dvojica. "Čo ste mi to podopisovali do zošita???" "Ále, len sme ti trocha rozšírili obzory novými vedeckými objavmi..." "Tak láskavo všetky tie koniny vyškrtajte!"
Tesne po polnoci ma Peter ešte námatkovo skúša. "Koľko tyčiniek majú olivovité?" "A už ti načisto drbe? To sa mám učiť aj tie drobné písmenká pod čiarou???" "No však sa nerozčuľuj, len pre tvoju informáciu - majú ich len dve..."
. . . Už hodinu sa trápim na skúške. Vcelku úspešne som zvládol poznávačku aj otázky skúšajúceho. "No, čo s vami? Keby to bolo len na mne, ja vám za jedna dám. Lenže je tu tá čiastková dvojka... No dobre, ak mi poviete, čo je charakteristické pre čeľaď oleace, tú jednotku vám dám!" Nezaváham ani sekundu. "Pre oleace je príznačné, že majú dve tyčinky!" Badám letmý úžas v očiach skúšajúceho. Bez slova berie môj index a píše známku...
...